Elektronické služby
 
Predaj majetku
 
Sledujte nás aj na našom Facebooku
 
 
Trnavský
samosprávny kraj
P. O. BOX 128
Starohájska 10
917 01 Trnava

Kontakt
ústredňa:
+421 33 555 91 11
fax:
+421 33 555 91 15
e-mail:
urad.vuc@trnava-vuc.sk
 
Stránkové hodiny
Po-Štv: 08:00 - 11:30
  12:00 - 15:00
Piatok: 08:00 - 11:30
  12:00 - 14:00
 

 

 
Rodný môj kraj
 
WebMail
 
 

Niečo z histórie

Územie dnešného Trnavského samosprávneho kraja bolo územím, ktorého obyvatelia významne ovplyvňovali dejiny horného Uhorska – Slovenska.

Nezaostali ani v rozvoji protipožiarnej ochrany a neskoršie vzniesli trvalý vklad do dejín hasičstva. Územie menilo veľmi často majiteľov, či už kráľovského rodu alebo šľachtického roku. Hranice stolíc, žúp a politických okresov sa neustále posúvali. Časť dnešného územia Trnavského samosprávneho kraja -  Záhorie bolo vyhlásené v 12. – 13. storočí za konfínium – vojenské pásmo, v ktorom sa nemohol rozvíjať život. Neskoršie prichádzali rôzni osídlenci – maďarské kmene, Nemci, Chorváti, habánski remeselníci, českí exulanti a ďalší.

Prinášali svoje zvyky, skúsenosti aj moderne technické poznatky, ktoré sa odzrkadlili taktiež v protipožiarnych úsiliach. Prehádzali týmto územím aj významné európske cesty, po ktorých sem prúdili informácie o boji ľudí s ohňom.

Tie sa postupne menili na konkrétne protipožiarne nariadenia a na snahy používať účinné špeciálne hasičské zariadenia.

Oheň sprevádzal človeka od nepamäti a požiare patrili k životu ľudí stredovekých hradov, miest a dedín. Boli to stredovekí panovníci, po nich šľachta  a cechy, ktoré začali vydávať prvé protipožiarne opatrenia Protipožiarne opatrenia boli v 18. – 19. storočí v regióne viacej kontrolované a dodržiavané  a aj zásluhou Hasburgovcov  sa objavila prvá moderná technika. Medzníkov v dejinách protipožiarnych opatrení je niekoľko. Rozmach miest a mestečiek v 15. storočí za Anjouovcov sa spájal s výstavbou. Tá pokračovala aj v ďalších storočiach. V 16. -17. storočí pribúdali stavby cirkevné, meštianske, obecné, šľachtické panstvá.

V 18. – 19. storočí  sa stavali manufaktúr, priemyselné firmy, obytné domy rodinného typu, budovy štátnej správy, vojenské stavby poľnohospodárske dvory, železnice a jej budovy ...

Priestor pre ohnivý živel sa tak zväčšoval. Stavebný rozvoj regiónu mal a má narastajúci trend. S ním sa rozširovalo aj používanie ohňa ako pomocníka.

Desiatky protipožiarnych nariadení v 17. – 19. storočí  sa zaoberali nevhodným použitím stavebného materiálu. Požiarne opatrenia nariaďujúce náradie, striekačky s príslušenstvom, skladiská, stavanie vodných zdrojov, založenie spolkov (tie prebrali zvyklosti hasenia z čias remeselných cechov), spôsoby organizovania a technológie hasenia, povinnosť kontrolovať dodržiavanie opatrení a mnohé ďalšie sa dostávali v priebehu niekoľkých desaťročí alebo rokov.

Neorganizovaná hasičská činnosť dostala novú podobu v 16. storočí a zmenila sa na cechovú organizovanú hasičskú činnosť. Cechy boli zrušené v r. 1872 a štafetu hasenia  po takmer 300 rokoch od cechov, prevzalo dobrovoľné hasičstvo.

Štát pre vyššiu účinnosť protipožiarnych opatrení a v záujme väčšej  ochrany obyvateľstva začal vytvárať profesionálne hasičstvo. Najväčšie mestá vytvárali platené zbory alebo čiastočne platené zbory po 1. svetovej vojne . Štát začal hasičstvo z povolania zriaďovať až po 2. svetovej vojne za čias socializmu.

     Úsilie s vydávaním a dodržiavaním protipožiarnych opatrení je dlhodobé a stálo ľudí , spojených s hasičstvom veľa síl a veľa energie počas mnohých generácií. Oveľa väčšie úsilie vyvinuli ľudské generácie pri opätovnom postavení a opravách všetkých tých domov a budov, ktoré ľahli popolom, alebo ktoré ohnivé plamene objali. Tisíckrát a desaťtisíckrát to boli hasiči, ktorí vďaka vode otvárali toto zhubné objatie .... Nikto nespočíta slzy vyliate nad rozrumenými očernetými domami, ulicami, celými obcami, či časťami miest...

Bol to oheň, boli to požiare, niekde museli vyhorieť aj dvakrát, trikrát, ktoré poúčali a donucovali stavať z vhodných materiálov a nepoužívať slamu na strechy domov. Boli to požiare, ktoré viedli ľudí  k dodržiavajú protipožiarnych predpisov. Bol to strach z požiarov, ktorí veľakrát urýchlil založenie spolku, menil zmýšľanie ľudí, presviedčal k potrebe dodržiavať a ctiť požiarne predpisy.

V našom regióne začali vznikať hasičské spolky od polovice 19. storočia.

V Trnave vznikol hasičský spolok v roku 1868, ktorý mal svoje stanovy , štatút, ktorý slúžil mnohým obciam ako vzor pri ustanovovaní hasičských spolkov.

Vznikli hasičské spolky po celom územní súčasného regiónu. Proces formovania dobrovoľnej požiarnej ochrany na Slovensku po roku 1918 sa vyznačoval osobitosťami do roku 1922 a aj po roku 1922. Predelom sa stalo založenie Zemskej hasičskej jednoty na Slovensku (ZHJ) na zjazde československého hasičstva v Trenčíne 6. augusta 1922. Už predtým bol v Prahe založený Svaz československého hasičstva , do ktorého ZHJS ihneď vstúpila. ZHJ S sa usilovala založiť v každom okrese okresnú hasičskú jednotu (dnešné okresné výbory DPO), ktorá mala oživiť a založiť dobrovoľné hasičské zbory v jednotlivých mestách a obciach nášho regiónu. Založenie a existencia hasičských zborov by nebola možná bez oduševnenej práce hasičských činovníkov a predstaviteľov obcí . Ustanovenie Zemskej hasičskej jednoty na Slovensku urýchlilo proces formovania dobrovoľnej požiarnej ochrany na Slovensku.  Zemská hasičská jednota na Slovenku prešla mnohými zmenami v pomenovaní , resp. v spoločenskom postavení.

Dejiny potvrdzujú, že dobrovoľní hasiči regiónu sa stali za vyše 140 rokov významnou silou, ktorá podporila všetky pozitívne procesy v dianí slovenského národa.

Stáli pri zrode Československa a jeho budovaní po roku 1918, ochraňovali pred požiarmi obce a mestá samostatného Slovenského štátu, zapojili sa do odboja, krvácali na frontoch 1. aj 2. svetovej vojny, chránili majetok občanov a štátu za socializmu, brigádnicky prispievali k skrášľovaniu obcí a miest. Aj oni museli oslavovať všakovaké nezmyselné politické výročia, prijímať socialistické záväzky....Taká bola totalitná doba.

Nikdy sa však hasičstvo nespreneverilo svojmu poslaniu – chrániť zdravie a majetok spoluobčanov.

Prišiel zmena rok 1989 a zaniklo veľa základných organizácii Zväzu požiarnej ochrany ako sa vtedy nazývali hasičské zbory. Dobrovoľná požiarna ochrana sa dostala po r. 1989 do čiastočnej krízy z ktorej sa postupne vymanila. Podobne to bolo aj viac krát predtým v dejinách. Dnes je stabilizovanou spolkovou organizáciou. Posledná podstatná zmena bola v roku 1996, kedy sa Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky prispôsobila novým politickým okresom a vznikli nové okresné výbory. Od roku 2003 opäť základná organizačná jednotka nesie názov Dobrovoľný hasičský zbor, ktorý sa používal po roku 1918. Pomenovanie požiarnik začalo zapadať prachom, lebo sa všetci rozhodnutím snemu DPO SR zmenili na hasičov. Požiarnici sa stali po polstoročí zasa hasičmi.

Ochrana životov a zdravia občanov a ich majetku pred požiarmi a inými živelnými pohromami je najdôležitejšou úlohou spoločnosti, samospráv a štátu.

Popri štátnych orgánoch v oblasti požiarnej ochrany má významné miesto aj Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky.

Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky je jednotným, účelovým, humánnym, politiky nezávislým dobrovoľným občianskym združením v súlade so zákonom SNR  č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov.

V súčasnosti má takmer 90 tisíc členov, ktorí sú zdužení v 2 800 dobrovoľných hasičských zboroch v obciach a mestách na Slovensku.

Najlepšie naše poslanie a úlohy vystihuje preambula našich stanov.

„Uvedomujúc si humánny odkaz dobrovoľného hasičstva a požiarnictva na Slovensku, nadväzujúc na plody obetavosti svojich zakladateľských generácií, vychádzajúc z ich osvedčených tradícií nadstraníckosti, demokracie, rasovej, národnostnej i náboženskej znášanlivosti a úsilia o všeobecné povznesenie človeka, vedení láskou k blížnemu, svornosťou a bratstvom sme členmi humánnej organizácie – Dobrovoľnej požiarnej ochrany, ktorá v nadväznosti na tieto tradície je pripravená poskytnúť dobrovoľnú pomoc širokej verejnosti i každému jednotlivcovi najmä v nešťastí, núdzi a ohrození života, zdravia a majetku pred požiarmi a živelnými pohromami."

Hlavným cieľom Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR je budovať , organizovať a zdokonaľovať dobrovoľné hasičstvo na územní Slovenskej republiky v duchu stanov a právnych noriem z oblasti požiarnej ochrany a to najmä :

- zásahovej činnosti a technickej pomoci,

- protipožiarnej prevencie a výchovy pri predchádzaní požiarom,

- odbornej prípravy, školenia, výcviku ,

- výchova detí a mládeže,

- spolupráca so samosprávou, VÚC a právnickými osobami,

- civilnej ochrany obyvateľstva,

- verejno-prospešnej a kultúrnej činnosti,

- zveľaďovanie dedičstva a histórie požiarnej ochrany

 

V minulosti i dnes je základnou organizačnou jednotkou DPO SR  dobrovoľný hasičský zbor. Dobrovoľný hasičský zbor svoju činnosť rozvíja v súlade so Stanovami DPO SR a Zákonom o ochrane pred požiarmi, Zákonom o obecnom zriadení a ďalšími všeobecne záväznými predpismi. Ustanovuje sa  v obciach a u právnických osôb. Napomáha vytvárať pre dobrovoľnú hasičskú jednotku v súčinnosti s orgánmi obce  a právnickej osoby personálne, organizačné, technické a materiálny podmienky .

DHZ tvoria okresnú organizáciu (OV DPO). Je ustanovených osem krajských výborov a to na delegačnom princípe.


Vytvorené dňa : 22.10.2013
Aktualizované dňa : 22.10.2013
 
Rok Jozefa Miloslava Hurbana
 
Nadácia dar
 
Informačno-poradenské centrum
 
Vyzvi srdce k pohybu
 
Centrálny krízový fond
 
III. Sektor
 
Šport
 
Mladé stromy pre Slovensko
 
Dobrovoľní hasiči
 
Ekologický čin roka 2016
 
Projekty TTSK