Skočiť na obsah

Gymnázium Ivana Kupca, Komenského 13, Hlohovec

Profil organizácie

Gymnázium v Hlohovci vzniklo v 17. storočí. Školu založil majiteľ panstva a hradu Hlohovec Stanislav Thurzo k rozširovaniu vzdelania a upevňovaniu protestantských náboženských myšlienok. Sídlom gymnázia mal byť opravený františkánsky kláštor. Najväčší rozkvet gymnázia bol za Rudolfa II. Škola dostala i finančnú podporu a vyučovalo sa v nej písanie, cirkevný spev v reči materinskej a z ostatných predmetov hlavne latinčina. Písomné správy o existencii gymnázia v našom meste sú uložené v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti. Zánik gymnázia kladieme do roku 1636, kedy vymrel mocný rod Thurzovcov a v Hlohovci sa naplno rozvinula rekatolizácia.
 
Gymnázium nebolo prvou školou v našom meste. Už v 14. storočí sa spomína farská škola a koncom 14. a začiatkom 15. storočia študujú odchovanci tejto školy na vtedajších univerzitách, predovšetkým vo Viedni. Študenti sa však grupovali zo šľachtických a zemianskych rodín feudálneho Hlohovca.
 
Väčší rozmach školstva v Hlohovci nastal až v 2. polovici 19. storočia. Na meštianskej škole sa začalo vyučovať 1. októbra 1877 a v roku 1882 postavili na dnešnej Štefánikovej ulici na tú dobu vzorne zriadenú školskú účelovú budovu. Koncom 19. storočia sa v Hlohovci vyučovalo na dievčenskej a chlapčenskej meštianskej škole, ďalej na dvoch židovských školách a na učňovskej škole. Všetky tieto školy v dôsledku Apponyiho zákonov postihla začiatkom 20. výročia silná maďarizačná vlna. Vyučovacím jazykom bola maďarčina a až 7. apríla 1919 bola úradne prevzatá meštianska škola československou správou a od 3. mája sa začalo v škole vyučovať so slovenskými a českými učiteľmi.
 
S myšlienkou založenia gymnázia v Hlohovci sa vtedajší predstavitelia mesta zaoberali už v roku 1930. Zrejme vzhľadom na vtedajšiu veľmi zlú hospodársku situáciu (hospodárska kríza) sa zámery založiť v Hlohovci gymnázium nerealizovali. Myšlienky znova „ožili" v polovici 30-tych rokov. Hlohovec žiadal založiť gymnázium 25. februára 1936 a Ministerstvo školstva a národnej osvety na žiadosť kladne reagovalo svojím výnosom zo dňa 19. marca 1936 a na základe paragrafu 54 zákona č. XXX/1883 sa v našom meste založilo Mestské československé reálne gymnázium. Reálne gymnáziá boli v tom čase najčastejším typom stredných škôl. Na Slovensku bolo dva roky po založení hlohovského gymnázia celkom 46 gymnázií väčšinou so slovenským vyučovacím jazykom.
 
Štatút gymnázia schválilo obecné zastupiteľstvo v Hlohovci 30. marca 1936 s doplnkom datovaným 19. januára 1937. Podľa neho gymnázium spravovalo samostatné kuratórium, zložené zo zástupcov okresu a mesta (vtedy obce) Hlohovec. Prvým výnosom Ministerstva školstva a národnej osvety bola v hlohovskom gymnáziu otvorená len jedna trieda, no na základe žiadosti Hlohovca bola zriadená i ďalšia. Inak náklady na prevádzku gymnázia prevzalo obecné zastupiteľstvo v Hlohovci.
 
Sídlom školy bola terajšia staršia budova I. ZŠ na Štefánikovej ulici, postavená v roku 1882. V roku založenia gymnázia bola daná do užívania budova školy, kde je umiestnené gymnázium teraz. V tom čase však slúžila ako učebné priestory meštianskej školy. Už pri založení gymnázia sa počítalo s vybudovaním účelovej budovy hlohovskej strednej školy, no táto myšlienka sa napriek viacerým návrhom a snahám nerealizovala. V každom prípade priestory v pôvodnej budove ľudovej školy boli pre gymnázium nedostačujúce. 
 
Prvým riaditeľom školy bol Konrád Rotrekl, profesor pôvodom z Hraníc na Morave, ktorý bol poverený prípravnými prácami na otvorenie gymnázia. V školskom roku 1936/1937 vyučovalo na gymnáziu 7 profesorov a vo vyučovacom procese im pomáhali výpomocní a vedľajší učitelia. Vyučovanie v prvom školskom roku gymnázia sa začalo so 106 žiakmi I. triedy a 45 žiakmi II. triedy. Úradným začiatkom školského roka bol 26. september 1936. Slávnostné otvorenie sa konalo vo vtedajšom Kultúrnom dome 28. septembra 1936. V jeho programe boli prejavy predstaviteľov okresu, mesta a školy a po štátnych hymnách „sa občianstvo zapisovalo do pamätnej knihy". Študenti prekročili prvýkrát prah školy 29. septembra 1936. Obdržali preukazy a oboznámili sa so školským poriadkom. Začiatkom decembra sa konala ustanovujúca schôdza rodičovského združenia. Pred jej konaním sa študenti gymnázia pochválili nacvičenými „recitačnými, spevnými a telocvičnými číslami".
 
V gymnáziu sa vyučovali všetky vtedy vyučované predmety a hoci počet profesorov nebol adekvátny významu inštitúcie, škola bola životaschopná. V prvom školskom roku si študenti a profesori pripomenuli význam vtedy jubilujúcich osobností našej a svetovej kultúry (J. Kollár, A. Bernolák, A. S. Puškin), ktorým profesori venovali osobitné prednášky. V oblasti mimoškolskej činnosti sa rozvíjala telovýchova, spev a hudba. Po ukončení školského roka najlepší študenti prevzali jubilejné medaily T. G. Masaryka, ktoré gymnáziu darovalo riaditeľstvo filiálky Slovenskej banky v Hlohovci. V školskom roku 1936/1937 bol tiež založený fond pre chudobných žiakov, ktorý sa tvoril dobrovoľnými zbierkami.
 
V školskom roku 1937/1938 sa rozšíril počet žiakov na 222 a na škole vyučovalo 10 členov profesorského zboru a výpomocní, prípadne vedľajší učitelia. V roku 1937 sa dokonca zabezpečil pozemok na vybudovanie hlohovského gymnázia, no ďalší vývoj spel skôr k zániku ako k ďalšiemu rozvoju školy. Avšak ani v druhom školskom roku nebola situácia zlá. Ustálil sa počet členov kuratória, pravidelne sa konali schôdze rodičovského združenia a gymnázium prispelo k rozvoju miestnej kultúry. Usporiadala sa I. verejná žiacka akadémia. Študenti navštívili výstavu obrazov, divadelné a filmové predstavenia. V škole sa uskutočnila spomienková slávnosť venovaná Martinovi Rázusovi a v gymnáziu pracoval spevácky zbor.
 
Nástupom moci fašizmu na Slovensku najmä v roku 1939 sa začala písať v histórii hlohovského gymnázia tienistá stránka histórie školy, charakterizovaná neskôr ako „odumieranie a zachraňovanie školy". I keď v školskom roku 1938/1939 bolo na škole 241 žiakov, začala táto postupne upadať. Bolo to hlavne vinou úradov tzv. Slovenského štátu, ktoré najskôr v máji 1939 prepustili profesorov českej národnosti a následne potom začiatkom štyridsiatych rokov rozhodli o likvidácii školy. Podľa ústnych prameňov proti gymnáziu, ako aj proti samotnému Hlohovcu, bol zaujatý ľudák Ernest Sivák, minister školstva v klérofašistickej vláde. Bola to odplata za negatívny postoj Hlohovčanov k jeho politickému prejavu v meste pred vznikom tzv. Slovenského štátu. Hlohovčania ho vtedy doslova z mesta vyhnali.
 
Postupná likvidácia školy začala v roku 1941 a na jeseň v roku 1943 spelo všetko k likvidácii gymnázia. Dá sa povedať, že len zotrvačnosťou sa vyučovalo i v historických rokoch 1944/1945.
Formálnou príčinou krízy existencie školy bolo rozhodnutie vtedajšieho Ministerstva kultúry a národnej osvety, podľa ktorého sa z neštátnych škôl, aká bola i v Hlohovci, odvolávali štátni profesori, ktorí dovtedy boli prideľovaní a financovaní zo štátnych príjmov. Napriek tomu, že sa v Hlohovci štátni profesori ponechali, muselo výdavky školy hradiť kuratórium gymnázia a rodičovské združenie. Príjmová časť ústavu sa vytvorila zo zápisného, školného a z mesačných udržovacích prostriedkov. Zavedenie tohto opatrenia malo za následok úbytok študentov najmä z radov sociálne slabších rodín.
 
V období tzv. slovenského štátu sa vyučovalo na hlohovskom gymnáziu len v nižších triedach. Starší študenti zo školy odchádzali a maturovali na gymnáziách v Skalici a v Trnave. Cez prázdniny roku 1944 existovala len IV. trieda, avšak na žiadosť predstavenstva obce bolo povolené dodatočne otvoriť v gymnáziu I. triedu.
 
V školskom roku 1944/1945 sa vyučovalo len s veľkými problémami. Budova školy bola sčasti obsadená nemeckým okupačným vojskom. V škole bola zriadená nemocnica.
 
Nová kapitola v dejinách mesta a školy sa začala písať 1. apríla 1945. Začínajúc školským rokom 1945/1946 bolo gymnázium zoštátnené. Povereníctvo školstva a osvety povolilo otvoriť 1. a 5. triedu a začiatkom II. polroka aj 6. a 7. triedu. V roku 1947 malo hlohovské gymnázium prvých maturantov.
 
Začiatok vyučovania v nových mierových a slobodných podmienkach sa rodil s problémami. Učiť sa začalo 10. septembra 1945. Termín sa síce dodržal, no do 3. októbra sa vyučovalo len v obmedzenom rozsahu. Napriek všetkým problémom škola začala riadne pracovať a zapájala sa do politického a kultúrneho diania v meste.
 
Školský rok 1945/1946 sa začínal s 234 žiakmi. Pre porovnanie, na konci školského roka 1944/1945 bolo len 76 žiakov gymnázia. Školu v roku oslobodenia a v nasledujúcom roku podporovalo i rodičovské združenie. Zo svojich prostriedkov zaobstarávalo pre školu palivo. Po oslobodení sa obnovila činnosť samovzdelávacieho krúžku. Náplňou jeho činnosti bolo preberanie rôznych otázok z oblasti histórie, umenia a aktuálnych otázok spoločnosti. V II. polroku sa z krúžku vytvorila Školská rada. V roku 1946 sa obnovila činnosť dorastu Červeného kríža. Nezanedbával sa ani rozvoj telovýchovy a športu žiakov. Študenti gymnázia v tom čase veľmi aktívne pestovali ľahkú atletiku, hrávali volejbal, basketbal a futbal.
 
Počas prázdnin v roku 1946 sa opravila fasáda pôvodnej budovy gymnázia a zrekonštruovalo sa oplotenie. Škola sa však borila i začiatkom nového školského roka 1946/1947 s obdobnými problémami ako v predchádzajúcom školskom roku. Dokonca sa zhoršila situácia s kvalifikovanými pedagogickými kádrami. Prírodopis, matematiku a fyziku dočasne suplovali učitelia s nižším pedagogickým vzdelaním. Na rok 1946 pripadlo i 10. výročie založenia školy. I napriek tomu, že škola za krátke obdobie prekonala hlbokú krízu, oslava desaťročného jubilea bola dôstojná. Škola zakúpila ústavnú zástavu a do jej žrde sa vtĺkli pamätné klince. V kultúrnom programe vystúpil školský spevácky zbor a školský džezový súbor. Usporiadali sa tiež športové preteky vtedajších a bývalých žiakov a po športovom popoludní nasledovala „veselica pre rodičov a priaznivcov ústavu". Gymnázium sa v tom čase mohlo pochváliť nielen spomenutými súbormi a zbormi, ale i úspechmi v recitačných pretekoch a v súťažiach výtvarných a literárnych. Na školských i mestských oslavách vystupovali študenti v sólovom speve a hre na gitare. Žiaci športovali v telocvični TJ Sokol, v lete na školskom dvore, kde si v zimnom období vybudovali klzisko. Basketbalové mužstvo sa zúčastňovalo na rôznych turnajoch.
 
V školskom roku 1946/1947 boli na hlohovskom gymnáziu prvé maturitné skúšky. Zložilo ich 26 kandidátov, z ktorých 8 bolo vyznamenaných. Aktuálnu tému písomnej maturitnej skúšky študenti spracovali z jazyka slovenského, a to Hospodárske predpoklady pre uskutočnenie dvojročného plánu na Slovensku.
 
Nasledujúci školský rok 1947/198 bol charakteristický udalosťami, ktoré znamenali historickú premenu Slovenska a samozrejme aj Hlohovca. V tomto školskom roku maturovalo 37 žiakov. V gymnáziu v tom čase učili už Jozef Bendl a Michal Turza – profesori, ktorí sa viac ako tri desaťročia aktívne zapájali do vyučovacieho a riadiaceho procesu školy. V mimoškolskej činnosti bola badateľná aktivita v športe. Študenti gymnázia sa zúčastňovali kultúrneho diania v meste a to nielen účasťou, ale i verejnými recitačnými, hudobnými a speváckymi vystúpeniami.
 
Myšlienka postaviť v Hlohovci budovu gymnázia bola opäť aktuálna. Vyvíjala sa snaha zahrnúť plán výstavby účelovej budovy do II. päťročného plánu, čo sa však neuskutočnilo. Iba v druhej polovici októbra 1948 sa začali rekonštrukčné práce v pôvodnej budove školy, no i tieto boli začiatkom roku 1949 zastavené. Napriek týmto skutočnostiam vyučovací proces bol narušený len minimálne a z hlohovského gymnázia vychádzajú, po úspešnom zvládnutí maturitných skúšok, noví absolventi.
 
Študenti gymnázia v školskom roku 1948/1949 pod vedením svojich profesorov sa zapájali do politického a spoločenského diania v meste. V tomto školskom roku sa začala písať ďalšia etapa histórie školy.
 
Prešli vojnové roky. Zo školy odišli niekoľkí profesori, prišli noví. Gymnázium v Hlohovci bolo poštátnené. Zaniklo osemročné gymnázium, dožilo gymnázium.
 
V septembri 1953 vznikla jedenásťročná stredná škola, v školskom roku 1959/1960 dvanásťročná stredná škola. Od školského roku 1960/1961 to bola stredná všeobecnovzdelávacia škola, pričom systém trojročného vzdelávania na SVŠ trval do roku 1975. Súbežne od školského roku 1970/1971 začala znova gymnaziálna forma štúdia. Štvorročné gymnázium ako typ školy existuje aj v súčasnosti.
 
Po revolúcii roku 1989 bola obnovená tiež osemročná forma štúdia na gymnáziu. Po roku 1990 sa na škole obnovilo osemročné gymnázium so zameraním na matematiku a fyziku. V súčasnosti sú na škole obidve formy štúdia.
 
Za 70 rokov existencie gymnázia škola mala šesť riaditeľov a jednu riaditeľku. Prvým riaditeľom školy bol pán Konrád Rotrekl, po ňom Štefan Bolczek. Od školského roku 1939/40 bol riaditeľom pán Jozef Kmeť do roku 1950. Vtedy ho vystriedal na poste riaditeľa pán Jozef Bendl, ktorý pôsobil v tejto funkcii 31 rokov až do roku 1981. V školskom roku 1981/1982 sa stal riaditeľom PhDr. Róbert Margetín a v roku 1991 sa stal riaditeľom RNDr. Pavol Hazucha. Od roku 1999 riadi školu súčasná riaditeľka Ing. Gabriela Fajtlová.
 
Počas 70-ročnej histórie na škole maturovalo viac ako 5 000 žiakov. Kam smerujeme? Prioritné pre našu prácu je poskytovať žiakom kvalitný servis v celom výchovnom a vzdelávacom procese.
 
Dnes školu v osemnástich triedach navštevuje 563 žiakov, z nich 249 študuje osemročnú formu štúdia a 314 žiakov štvorročnú formu štúdia. Cieľ je jasný. Pripraviť študentov na vysokoškolské štúdium, poskytnúť im všeobecný základ v prírodovedných a humanitných predmetoch. Umožniť študentom naučiť sa pracovať s výpočtovou technikou. Zvládnuť cudzie jazyky na dobrej úrovni.
Skočiť na hlavnú navigáciu
Skočiť na začiatok stránky